DUCHENNE ACTIVE CROWD
Čo je DMD/BMD.Svalová dystrofie Duchenne/Becker *** Duchenne/Becker Muscular Dystrophy - (DMD/BMD)
Svalová dystrofia je široký termín pre označení genetických ochorení, ktoré zasahujú svalstvo. Svalová dystrofie zahrnuje viac ako 20 špecifických genetických chýb. U väčšiny dochádza k rovnakým príznakom (ochabovania svalstva), ale priebeh býva rôzny. Všetky formy svalových dystrofií môžeme považovať za vzácne, ale Duchennova SD je najčastějšia. Od tej doby, kedy bola po prvý raz popísaná sa vyskytuje v populácii približne u 1 chlapca na 3000 narodených. Ďalší typ svalovej dystrofie Becker je tiež spojený s Duchenne. Od prvej zistenej diagnózy v roku 1950, sa Becker MD vyskytuje asi u 1 chlapca z 18 000 narodených a jedná sa o menej agresívnu formu Duchenne MD.
Svalové dystrofie sú genetické chyby, pre ktoré je typické ochabovanie svalstva. Ako postupuje degenerácia, znižuje sa sila vo svaloch. DMD bola po prvý raz popísaná francúzskym neurológom Guillaume Benjamin Amand Duchenne roku 1860. BMD je pomenovaná po nemeckom lekárovi Peter Emil Becker, ktorý ju po prvý krát popísal roku 1950.
Počiatočné príznaky ochorenia sa u chlapcov s DMD začínajú objavovať už vo veku troch rokov. Pri ochorení postupne ochabuje kostrové svalstvo končatín a trupu. Začiatkom dospievania medzi 13 - 19 rokom života alebo skorej sú zasiahnuté svaly dýchacie a tiež srdcový sval. BMD je miernejšia forma DMD. Príznaky ochorenia sa prejavujú väčšinou neskoršie, progresia je pomalšia a prognózy horšie predvídateľné. Aj keď ochorenie v 99,9% postihuje výhradne chlapcov, vo vzácnych prípadoch môžu ochorieť aj dievčatá. Na počiatku ochorenia DMD a BMD ochabuje svalstvo hrudníka (ramena sa sťahujú dozadu), trupu a horných i dolných končatín.
Čo spôsobuje Duchenne a Becker svalovou dystrofii?
Na začiatku osemdesiatych rokov nebolo veľa informácii o akomkoľvek druhu svalovej dystrofie. V roku 1986 vedci pracujúci pod záštitou MDA identifikovali gén, ktorého mutácia spôsobuje DMD. V roku 1987 bol identifikovaný proteín spojený s týmto génom a pomenovaný dystrofin.
Gény obsahujú kódy čiže recepty pre výrobu bielkovín, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých foriem života. V prípade DMD dôjde k porušeniu génu, ktorý vyrába dystrofin. Tento gén sa nachádza na chromozóme X. U BMD dôjde k rozdielnym mutáciám na rovnakom génu. Chlapci s BMD dokážu dystrofin vyrobiť, ale len v malom množstve a nízkej kvalite. V tom prípade je degenerácia svalov pomalšia ako u DMD.
Svaly sú tvorené zväzkami bunkových vlákien. Proteíny pomáhajú udržať svalové bunky funkčné. Keď jeden z proteínov (dystrofin) chýba, výsledkom je DMD. Malý alebo nekvalitný dystrofín má za následok BMD. (Mimochodom strava bohatá na proteíny nemôže nahradiť chýbajúci dystrofin).
Typy mutácii DMD
Dystrofinový gén je jeden z najväčších génov a preto je veľmi ľahko napadnuteľný. Skladá sa z 79 xenónov ktoré zabezpečujú funkčnosť tvorby dystrofínu. Ako náhle je poškodená čo len jedna časť chýba vzniká stop kodón(zastavenie čítacieho rámca) čo v konečnom dôsledku zapríčiňuje mutácie dystrofinového génu.
Základné typy sú :
Pri každej mutácii existuje množstvo rôznych submutácii ktoré sú špecifické a určujú progresiu ochorenia.
Časť už zistených mutácii je popísaných na „on-line mendelian inheritance in man“ http://www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez/dispomim.cgi?id=300377
Čo sa stane so svaly u chlapcov s DMD?
Priebeh ochorenia u DMD je celkom dobre predvídateľný. Deti väčšinou začínajú s chôdzou oneskorene.. U batoliat je možné postrehnúť zväčšenie lýtkových svalov (hypertrofie). Deti v predškolskom veku pôsobia í nemotorne, labilne a často padajú. Majú taktiež problémy s chôdzou do schodov, vstávaním zo zeme a behom. Na prvom stupni školskej dochádzky sa začína objavovať kolísavá chôdza po špičkách tzv. špičkovanie. Stabilita sa znižuje, mení sa držanie tela. Chrbát sa prehýba dozadu a brucho dopredu(lordóza). Chlapci majú problémy s zdvíhaním rúk nad hlavu. takmer všetci chlapci vo veku 7. až 12. rokov strácajú schopnosť chôdze. Všetky aktivity, pri ktorých musia byť zapojené svaly rúk, nôh a trupu vyžadujú pomoc. Momentálne je priemerná doba života chlapca s DMD okolo 25 rokov . Chlapci s BMD sa dožívajú 50. roku života.
Diagnóza nie je často stanovená skorej ako v rokoch dospievania alebo dokonca až v dospelosti. Na Slovensku sa nevykonávajú preventívne testy na vzácne choroby ako v niektorých štátoch. Ako kompenzácia k ochabujúcemu svalstvu sa mladík pri chôdzi kolíše a brucho sa tiež prehne dopredu. U DMD dochádza k ochabovaniu najprv v oblasti bokov, stehien a bedier, ale jednotlivé prípady sa veľmi líšia prípad od prípadu. Niektorí ľudia sú na vozíku až vo veku okolo tridsiatich rokov, iným stačí k chôdzi podpora barle alebo paličky.
Stanovenie diagnózy
Pri určení diagnózy lekár väčšinou začína rodinnou anamnézou a lekárskou prehliadkou dieťaťa. V tom čase je potrebné získať formálnu diagnózu pre odlíšenie od iných ochorení, ktoré majú podobné príznaky. Becker je často chybne diagnostikovaný ako LGMD nebo SMA. Z týchto dôvodov je potrebné čo najskôr previesť genetické testy a svalovú biopsiu. Lekár tiež musí určiť, či ochabnutosť svalstva je zapríčinená svalmi alebo nervami ktoré ich ovládajú. Najskôr sa vykonávajú zvláštne testy ako sú EMG, EEG. Z týchto vyšetrení je možne určiť prvotnú príčinu a to, či je problém vo svaloch alebo nervoch pacienta. Prvým indikátorom možného problému býva aj vyšetrenie krvi, pri ktorom sa objavy vysoká hodnota CK (creatin kynáza). CK je bielkovina, ktorej množstvo sa zvyšuje v krvi pri poškodenie svalu. Pokiaľ sú hodnoty CK zvýšené, poukazuje to obvykle na poškodení svalu neprirodzeným spôsobom, ako je MD alebo zápalové ochorenie. K určeniu presnej príčiny môže lekár navrhnúť svalovú biopsiu, pri ktorej je chirurgicky odobraná malá vzorka svalového tkaniva. Lekári sa z tohto výsledku dozvedia čo sa presne sa deje vo svaloch. Dnešná moderná technika umožňuje rozlíšiť svalovú dystrofiu od zápalových alebo iných typov dystrofii. z testu sa tiež dozvedáme, ktoré bielkoviny sú prítomné v svalových bunkách a v akom množstve a kvalite. Následné sa zo svalové biopsie určiť, či sa jedná o DMD (žiadny dystrofin) alebo BMD (neadekvátny dystrofin). V dnešnej dobe sa tiež pri biopsie zisťuje ako súčasť testu aj počet a umiestnenie poškodených xenónov (častí). Ako ďalší test sa môže vykonať aj magnetická rezonancia. Toto bezbolestné vyšetrenie nám poskytne obraz o tom, čo sa deje vo vnútri poškodených svalov. Z testu DNA ( svalové bunky, krv) dostaneme presnú genetickú informáciu. Všetky príbuzné zo strany matky chlapcov s DMD alebo BMD by mali tiež mať vykonané testy DNA (viazanosť na chromozóm X), z dôvodu či nie sú prenášačky chybného génu. |
